PRÁVNY STATUS ĽUDSKEJ ZYGOTY

Stotožnenie ľudskej osoby disponujúcej právami s biologickým jedincom druhu Homo Sapiens Sapiens nebolo v dejinách samozrejmosťou. Mali sme v minulosti dočinenia s otrokárstvom, nevoľníctvom, v modernej dobe to bol zasa rasizmus, sexizmus. Zatiaľčo v staroveku to boli prístupy vytvárajúce sa prirodzenou cestou, pomenované až neskôr v modernej dobe sa jedná o ideológie (ako napríklad spomenutý rasizmus, za ideológiu upierajúcu istej skupine ľudské práva, možno považovať aj komunizmus – ten ich upieral buržoázii ). V súčasnosti máme dočinenia s formou diskriminácie, ktorá hoc nie je nová, stala sa vďaka technologickému pokroku jednou z hlavných bioetických tém. Je to diskriminácia jednej generácie druhou. Teda generácia rodičov sa dopúšťa inštrumentalizácie – násilia na svojich deťoch. Tento typ diskriminácie by sa dal nazvať generacionizmom.

Potratová politika je len vrcholom ľadovca tohto generacionizmu v ktorom sú ľudia na fyzicky ontogeneticky nižšom vývinovom stupni zneužívaní tými, ktorí sú na fyzicky ontogeneticky vyššom stupni. Je dôležité povšimnúť si pojem fyzicky, pretože je pre pochopenie problému kľúčový.

Generacionizmus má otrokárske pozadie. V prvotnopospolnej spoločnosti bola výchova detí vecou komunity (dediny) až s nástupom otrokárskeho systému sa stala viac vecou rodičov až do tej miery, že mali moc rozhodovať nad životom a smrťou svojich detí (ako príklad stačí spomenúť infanticídu rozšírenú v antickom Ríme). Príchod Evanjelia Ježiša Krista v tomto znamenal výrazný posun k rozšíreniu pojmu osoba nielen na slobodného, ale aj otroka a aj na deti a ženy. Čiže skupiny dovtedy viac menej marginalizované.

Iba nástup chápania človeka ako osoby umožnil oslobodzovacie hnutia, ktoré sa v Európe manifestovali na sklonku stredoveku uzákonením zrušenia otroctva, neskôr postupovali, cez zrušenie nevoľníctva, čiže právnu triednu emancipáciu, cez ekonomickú emancipáciu buržoázie a neskôr proletariátu, až po sociálno – politickú emancipáciu žien. Od ukončenia právnej emancipácie žien v Západnej Európe sa pohľady sociálnych vizionárov zameriavajú na ďalšie oblasti Západnej kultúry v ktorých by sa mohli nachádzať utláčané osoby. Aj pokus kontroverzného bioetika Petra Singera, ktorý zavádza pojem speciecizmus pre nadvládu ľudí nad zvieratami treba vnímať v kontexte celého tohto hnutia. Pokiaľ však ide o hľadanie osôb, ktoré sú diskriminované ukazuje sa ako jedna veľká skupina – deti.

Generacionizmus, ako vôľa narábať s príslušníkmi toho istého druhu nižšieho vývinového štádia ako s predmetom, alebo súčasťou vlastného organizmu je príznakom regeresu.

O zavedení práva na potrat sa hovorí ako o pokroku v chápaní slobody. To je však len ďalšou manifestáciou generacionizmu. Nejde o žiaden pokrok, ale skôr o regres. Tento je však, ako ukazujú dejiny posledných dvoch tisícročí komplementárnou fázou k obdobiam boja proti diskriminácií v rámci vývoja západnej spoločnosti. Ako príklad stačí uviesť nevoľníctvo. To sa objavuje v Európe pomerne rýchlo po zrušení otroctva. Neskôr nastáva zrušenie nevoľníctva, aby sa k nemu Európa po období tridsaťročnej vojny na chvíľu vrátila, než bolo v 17. storočí definitívne zrušené. Podobne aj otroctvo sa objavilo v Amerike pár storočí po tom, čo ho pápež odsúdil. Tak aj rasistické norimberské zákony prišli po období relatívnej slobody v kontinentálnej Európe. Rovnako aj zavedenie generacionistickej potratovej politiky je obdobím regresu po tom, čo sa začiatkom dvadsiateho storočia pohľad na postavenie dieťaťa v spoločnosti zlepšil.

Potratová politika je len vrcholom tohto ľadovca. Celá snaha vnímať dieťa ako súčasť vlastnej osoby, ako akési predĺženie seba je narcistickou projekciou a mala by byť tak aj reflektovaná. Pokiaľ sa však tento prístup v spoločnosti nebude refletkovať, nemožno očakávať ani zmenu nastavenia potratovej politiky, pretože politické rozhodnutia sú podmieňované psycho-sociálnym naladením tých, ktorí ich prijímajú a vývinovým stupňom ich pohľadu na svet.

Diskriminácia na základe odlišného vývinového stupňa musí byť prekonaná, podobne, ako tomu bolo minulosti s rasovou, alebo sexuálnou diskrimináciou. Avšak rovnako ako tieto dva druhy diskriminácie (hoc v právnej rovine dávno prekonané) majú svoju ľudskú – psychosociálnu rovinu, kde na svoje definitívne prekonanie ešte čakajú, tak aj generacionizmus. Priznaním statusu človeka zygote celý proces len začína.

ZEM V ČASE NÁKAZY

Nerobte si modly, …, veď ja, Pán, som váš Boh! Zachovávajte moju sobotu a majte v úcte moju svätyňu!

Ja som Pán! (Lv 26, 1-2)

Ak ma nebudete poslúchať a prestúpite niektorý z týchto mojich príkazov, … Zošlem na vás hrôzu, suchoty a horúčku, čo vyhasína zrak a stravuje život. (Lv 26, 14-16)

Prorocké úvahy o súčasnej epidémii počuť často a to nielen v kresťanskom,1 ale prekvapivo aj v sekulárnom prostredí.2

Predstavitelia Cirkvi sa až na výnimky3 vyjadrujú zdržanlivo, čo je často kritizované. Neviem koľko ľudí očakáva, že by epidémiu ich modlitba zastavila.4 Čo však intuitívne očakáva väčšina veriacich je prorocký hlas biskupov, ktorý by súčasnú situáciu objasnil z duchovného hľadiska5 a ponúkol im čosi viac, ako len slová útechy.

Aj bez tohto hlasu sa pýtajme na, čo nás súčasná situácia upozorňuje. Bez nároku na úplnosť mi nepadli tieto témy:

1. Odpočinok siedmeho dňa

Potom sa krajine nahradí jej odpočinok za celý čas, čo bude spustošená a kým bude váš nepriateľ žiť vo vašej krajine; vtedy bude mať krajina odpočinok a nahradí si svoje soboty.

Za celý čas, čo bude spustošená, bude mať odpočinok, odpočinok, aký nemávala, kým ste v nej bývali. (Lv 26, 34-35)

Aby sa naplnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami a aby zem mala do chuti sobotných rokov; cez celý čas spustošenia slávila sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov. (2 Kron 36, 21)

Nepúšťam sa tu do úvah o spôsoboch odpočinku v siedmy deň, ale povedzme si, koľko ľudí zachovávalo aspoň jeden deň v týždni odpočinok? V štáte, kde je väčšina obyvateľov katolícka6 sa dlhé roky riešila otázka nedeľného predaja. V polemikách zaznievali aj absurdné argumenty akým obmedzením osobnej slobody pre nakupujúcich je pracovné voľno pre zamestnancov. A aj mnohí katolíci sa nechali počuť, že návšteva pohostinstiev v nedeľu nie je etický problém, pretože sa jedná o zabezpečenie základných životných potrieb. Pri tom Kristus učí, že jediným ospravedlnením práce v siedmy deň je záchrana života.7 Cirkevný akceptuje aj niektoré iné dôvody, ktoré k udržaniu života nevyhnutne vedú, avšak len vtedy ak sa tým odpočinok nebagatelizuje.8

Pápež František už pred dvoma rokmi súčasnú ignoráciu odpočinku verejne odsúdil.9 Jeho slová sa v tomto prípade ukázali ako prorocké varovanie.

Epidémia ukazuje, že bez vymoženosti nedeľných nákupov sa žiť dá. Aj to, že mať všetky služby kedykoľvek bez ohľadu na potreby poskytovateľov je luxus, ktorý nie je samozrejmý. Je to aj priestor na spytovanie svedomia pre tých, ktorí nedeľné nákupy verejne obhajovali a sú momentálne bez práce.10

2. Spaľovanie tiel

Mŕtvych pochovávať… 11

Pápež Pavol VI. vydal dovolenie spaľovať telá kresťanov.12 Tento bezprecedentný krok bol sprevádzaný predošlou praxou. Do 20. storočia bolo neprípustné, aby boli telá kresťanov spaľované. Výnimkou boli zločinci u ktorých to bolo súčasťou trestu. Nárast počtu kremácii v 20. storočí si vyžiadal teologickú odpoveď. Mnohí si volili kremáciu ako prejav svojho presvedčenia. Neverili totiž vo vzkriesenie. A tak Rím vydal prehlásenie podľa, ktorého je kremácia dovolená pokiaľ nejde o prejav popretia viery vo vzkriesenie. Lenže telá kresťania nepochovávajú nielen preto, že veria v ich vzkriesenie, ale preto, že zároveň veri, že sú chrámom Ducha Svätého13 a je zakázané ničiť chrám Svätého Ducha.14

To je aj dôvod úcty k relikviám svätých v Cirkvi. Kto teda vedome spáli telo kresťana, nemusí nutne neveriť vo vzkriesenie, prakticky však nepočíta so svätosťou daného človeka a s tým, že by sa telo mohlo stať relikviou.

Najväčším problémom vyhlásenia Pavla VI. bola práve otázka, čo morálne ospravedlní kremáciu. Ak si ju niekto zvolí a jeho motívom nie je popretie viery vo vzkriesenie, je to už v poriadku? Táto otázka nie je zodpovedaná. A dnes sa v mnohých kresťankých krajinách mŕtvi spaľujú.15

Často sa argumentuje hygienou, úsporami priestoru aj cenou. Všetky tieto argumenty však idú po ruke ľudskej ľahostajnosti, chamtivosti a vytesňovaniu smrti. Na čo sa použije ušetrený priestor a peniaze?

V minulých dobách sa ani v časoch epidémii nepristupovalo k páleniu tiel. Krajiny ako je Irán ani dnes prístup k mŕtvym telám zrejme neprehodnotil.16 A to nie sú kresťanmi. Na druhej strane nám súčasná situácia ukazuje to, čo by ako jediné kremáciu mohlo ospravedlniť. Ak by sa spálením tela malo predísť infekcii, alebo by sa ušetrené prostriedky investovali do záchrany živých. Vyzerá to tak, ako by epidémia, prišla v ústrety praxi spaľovania tiel zosnulých kresťanov, aby v nej táto kremačná prax našla svoje ospravedlnenie.

3. Odlúčenie od Svätej liturgie

Pokánie je obnovenie krstu. (Rebrík §382)17

Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy. (Žid 10, 25-26)

Sväté liturgie prestali byť liturgiami.18 To však nič nemení na fakte, že večná obeť trvá.19 Ponúka nám to však dôležité zamyslenie nad odlúčením od Eucharistie. Pred niekoľkými storočiami bolo bežné, že sa Eucharistia prijímala zriedka.20 Dnes je situácia úplne odlišná a to do takej miery, že sa oprávnene hovorí o znesvätení Eucharistie.

Cesta k súčasnému stavu bola dlhá. Časté prijímanie podporovali mnohí svätí (jeden príklad za všetkých – sv. Ján Bosco) vrátane pápeža Pia X. ktorý sa zasadil za čiastočné obnovenie praxe prijímania detí.21

Cirkevná disciplína používa prísnosť (akribeia) a zhovievavosť (oikonomia). Cirkevná prísnosť je vyjadrená v presnom dodržiavaní všetkých predpisov, tak ako ich cirkev kedy učila.

Zhovievavosť naopak má miesto tam, kde by prísne dodržiavanie prinieslo škodu duši. Vždy však ide o cirkevné predpisy. V otázkach Božích prikázaní a viery nie je možná nijaká zhovievavosť. Cirkev nemôže zrušiť Božie prikázanie, ale môže skrátiť dobu pokánia. Príkladom tejto zhovievavosti sú odpustky. Iným príkladom je ústretovosť voči veriacim, tak, aby mohli byť čo najviac účastní na sviatostiach.

Skrátenie eucharistického pôstu a zavedenie sv. omší popoludní22 odstránili aj posledné prekážky, ktoré išli v ústrety tým, čo by chceli prijímať, ale pre pracovné a rodinné vyťaženie mali len obmedzený čas. Boli to ukážkové príklady zhovievavosti Cirkvi.

Potrebujeme si však pripomenúť aj tieň celej veci. Zhovievavosť totiž vidieť aj v spovednej praxi. Zriedkavé prijímanie v starých dobách išlo ruka v ruke s dlhým pokáním, ktoré veriaci museli podstupovať. Človek najprv vyznal svoje hriechy a následne sa kajal. Po prvé musel zjednať nápravu (náhrada škody, ospravedlnenie) prípadne odpykať si časný trest (väzenie, pokuta,…) ak mu to autorita určila. A po druhé boli náplňou pokánia pôst, modlitba, almužna, prípadne púť a samozrejme odlúčenie od Eucharistie. Veriaci boli často na začiaktu tejto doby pokánia vykázaní z chrámu. Bola to forma psychoterapie, ktorú Cirkev udeľovala na očistenie od vášní a zlých sklonov.23 Až keď tieto skutky vykonal, bolo mu udelené rozhrešenie a mohol znova k Eucharistii pristúpiť. 24

Ak sa pozrieme na predpisy, ktoré určovali dobu pokánia, vidíme, že dnešná prax je zhovievavá. V mnohých prípadoch je to nevyhnutné. Ako vyjadril istý kňaz – kebyže dám veriacemu pokánie podľa starých kánonov, už ho viac v chráme nikto neuvidí. Táto zhovievavosť, ktorá je nazývaná ľahostajnosťou sa často stáva terčom výsmechu ľudí mimo Cirkvi.25

Epidémia nás upozorňuje aj na to, že jak časté prijímanie, tak zhovievavosť spovedníkov nie je samozrejmosť. Máme príležitosť na spytovanie svedomia. Starobylé kánony sú online26 a môžeme sa pýtať: Ak by som sa kajal podľa nich, koľko času by som musel byť bez Eucharistie?

Možno po tom nám dôjde význam milosrdenstva o ktorom často hovorí súčasný svätý otec.

4. Zábavný priemysel

„Kto čím hreší, tým trestaný býva.“27

Ak píšem o zábavnom priemysle mám na mysli všetky možné formy rozptýlenia na komerčnej báze. Nie len tie, ktoré prezentujú hriechy a vedú k nim. Zábavný priemysel bol až do konca 20. storočia výrazne jednosmerný. Pasívny divák v divadle, pri televízii, rádiu, alebo v zábavnom parku bol konzumentom zábavy. V súčasnosti sa stáva súčasťou virtuálnej reality.28

Presun života do online sféry nie je tak úplne fyziologický a nie je úplne kompatibilný s tým, ako je stvorené ľudské telo. Ranné zapojenie detí do online aktivít je hojne kritizované.29 Negatívne javy sa však nevyhýbajú ani dospelým. 30

Dnes sú k online životu proti svojej vôli prinútení takmer všetci, bez ohľadu na to, ako veľmi vo virtuálnom svete žili.

Nie je treba zdôrazňovať, že epidémia je katalyzátorom digitalizácie a prehĺbenia nadvlády strojov. Nemusíme však otročiť ani technológiám, ani ľuďom, ktorí by ich radi zneužili pre svoju moc. Predstavme si kompletný black out a uvažujme, či to nie je posledná výzva na obrátenie.


1 Video katolíckeho kňaza mimo pastorácie: https://www.youtube.com/watch?v=4sHoAl7mZVc

2 https://mysmezeny.sk/2020/03/slovenka-zverejnila-prispevok-ktory-vam-otvori-oci-ludstvo-vraj-dostalo-presne-taku-chorobu-ako-potrebovalo/

3 Oficiálne názory sú samozrejme všeobecne známe, na ukážku skôr čosi, mimo mainstream – Príhovor katolíckeho vysokého hierarchu: http://www.duseahvezdy.cz/2020/04/10/poselstvi-biskupa-z-astany-mons-athanasia-schneidera/#comment-10997 Príhovor pravoslavného hierarchu: https://orthodoxiachristiana.cz/encyklika-ke-svatku-kristova-vzkriseni-2020/

4 Ako napríklad v Trnave https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200228029

5 V zmysle Mal 2, 7 a 2Kor 2, 11b

6 https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/54eb0cba-ec99-4549-8a33-5c86eead59c1/Tab_14_Obyvatelstvo_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky

7 Napr.: Mt 12, 11; Lk 13, 16; Jn 7, 22; Mk 2, 25;

8 KKC § 2185 http://www.katechizmus.sk/index.php?action=getp&pstring=2185

9 https://www.youtube.com/watch?v=TbxbANty8f0

10 ROTH, Robo. Kresťanské dogmy ma vyrušujú Občianske združenie 100 NÁZOROV: Boh, Cirkev, Smrť [online]. 2011 [cit. 2020-04-20]. Dostupné z: http://www.100nazorov.sk/3-umenie/25-roth-robo čas 1:40. Je príznačné, že tu o právach zamestnancov nepadlo ani slovo.

11 Jeden zo siedmych skutkov telesného milosrdenstva. (Tob 1, 16-20) Kristus ocenil skutok ženy, ktorá pomazal jeho telo, ako prípravu na pohreb (Mt 26, 6-12) Pre židov mali skutky milosrdenstva vyššiu cenu ako almužny. Ukazuje to, že starosť o mŕtve telo má vyššiu hodnotu ako almužna. A môžeme to vztiahnuť aj na telo kresťana. Pretože ten je Kristovým obrazom.

12 Dokumentom Piam et constantem, https://www.rkdocumenten.nl/rkdocs/index.php?mi=600&doc=4933

13 1 Kor 6, 19

14 1 Kor 3, 17

15 Napr. Bratislava: https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/7457.pdf s.5 Spojené štáty, ktoré majú väčšinovú populáciu deklarujúcu kresťanské presvedčenie (https://www.statista.com/statistics/377310/religious-preference-amongst-americans/) dnes väčšinou mŕtvych spaľujú (https://www.statista.com/statistics/251702/cremation-rate-in-the-united-states/)

16 https://www.space.com/iran-coronavirus-graves-satellite-images.html

17 Μετάνοιά ἐστιν ἀνάκλησις βαπτίσματος. (Κλίμαξ 382 Ιωάννης της Κλίμακος)

18 Slovo Liturgia pochádza z gréckeho “λειτουργία,” čo znamená “verejná služba” (N. Lewis, “Leitourgia and related terms,” Greek, Roman and Byzantine Studies 3 (1960:175–84) and 6 (1965:226–30)

19 Niektorí tvrdia, že na súčasnú situáciu je možné vztiahnúť slová z Dan 9, 27 a že sú to znamenia príchodu Antikrista. Bez ohľadu na to, či je súčasná situácia prípravou na príchod Antikrista, dané slová nemožno na ňu vztiahnúť. Večná obeť eucharistická totiž stále trvá, pretože kňazi ju prinášajú. Tvrdiť, že netrvá znamená podsúvať vieru, že obeta bez účasti ľudu nie je plnohodnotná. Takáto viera je však blud.

20 IV. Lateránsky koncil nariadil, že to musí byť aspoň raz do roka. (Kánon 21) https://www.papalencyclicals.net/Councils/ecum12-2.htm#21

21 Na rozdiel od gréckokatolíkov, rímskokatolíci Eucharistiu deťom nepodávali minimálne od stredoveku. Pius X. túto prax upravil, tak že na prijímanie môžu chodiť aj deti, pokiaľ sa vedia pred tým vyspovedať. (Quam singulari, bod 1) https://www.papalencyclicals.net/Pius10/p10quam.htm

22 Keď chcel kresťan podľa starého zvyku pristúpiť k sv. Prijímaniu, zvykom bolo nejesť a nepiť od večera predchádzajúceho dňa – tzv. Eucharistický pôst. Aj sv. Omše sa slúžili výlučne doobeda. Pius XII. Skrátil eucharistický pôst na 3 hodiny pred prijatím. (Christus Dominus, pravidlo 6 https://www.papalencyclicals.net/pius12/p12chdom.htm) Ján Pavol II. Dokonca na 1. hodinu. (Kódex kánonického práva kán. 919) Po II. Vatikánskom koncile sa dovolilo aj slúženie sv. Omší po poludní. (Eucharisticum Mysterium, bod 28, https://adoremus.org/1967/05/25/eucharisticum-mysterium/)

23 Teda nie na to, aby mu boli odpustené hriechy, tie mu boli odpustené na základe Kristovej obeti ku ktorej sa kajúcnik prihlásil ľútosťou, vyznaním a rozhodnutím napraviť sa. Odpustenie po tom bolo vyjadrené rozhrešením.

24 https://www.getsemany.cz/node/927

25 Väčšina moderných kritík ohľadom svätej spovede. Jeden príklad za všetky http://adam.humanisti.sk/?p=81#post

26 Ako stručný náhľad postačí aj Moravský penitenciál, ktorý pripravili sv. Cyril a Metod „na mieru“ našim predkom. http://www.cormier.websnadno.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html

27 Múd 11, 16

28 Francúzsky filozof 20. storočia Jean Baudrillard hovorí dokonca o simulakru. Teda skutočnosti, ktorá nemá reálny predobraz, ale existuje len virutálne. Z hľadiska cirkevnej náuky o duchovných klamoch sa jedná o dokonale materializovaný klam (gr.:plané). Umeleckým zobrazením takéhoto simulakra je Matrix bratov Wachovských.

29 Popularizačne o tom píše napr.: KUBÍKOVÁ, Slávka. Klub nerozbitných detí. Postoj Media, 2018. ISBN 9788089994007. s.18-61

30 Publicistická a zároveň radikálne presná kritika: http://digitalnivztah.cz/milniky/

Čo chýba Slovensku v ochrane nenarodených?

Pojem „kultúra života“ sa v politických debatách často redukuje na legislatívnu ochranu nenarodených. V skutočnosti však ide o celkovú orientáciu smerom k vyššej komplexnosti života. Kladný prístup k životu a jeho zušľachtovanie po všetkých stránkách.

Tento dôležitý pojem rozpracováva vo svojich dielach sv. pápež Ján Pavol II. V kresťankých súvislostiach tým rozvíja humanistický koncept biofílie známy od Ericha Fromma, ktorý ho prevzal od španielskeho filozofa Miguela de Unamuna. Obaja títo autori pri tom neboli programovými kresťanmi. Kultúra života teda nie je čosi nutne spojené s cirkevnou doktrínou. Je spojená s prirodzeným zákonom a v podstate prijateľná aj pre človeka, ktorý nie je v Cirkvi a nijako sa k jej učeniu nehlásí.

Zákonný zákaz umelého potratu má nezastupiteľné miesto v legislatívnych procesoch, pokiaľ sa kultúra ma profilovať ako rovnostárska. Ide totiž o odstránenie diskriminácie na základe odlišného ontogenetického stupňa vývoja. Možnosť matky rozhodovať o usmrtení svojho nenarodeného dieťaťa sa tak dá chápať ako extrémna forma ageismu. Čo je názor, podľa ktorého je hodnota človeka závislá na jeho veku.

Ageismus diskriminujúci nemluvňatá bol v niektorých predkresťanských kultúrach tolerovaný ako zabíjanie novorodencov (infaticída). Dnes sa k tejto praxi v podstate vraciame, aj keď dnes ide o usmrcovanie pred narodením. O dôvodoch legislatívnych zákazov interupcií bolo popísaného veľa. Spolutvorca kultúry života však vec musí vnímať v širších súvislostiach a na to, aby zákon získal podporu potrebujeme vidieť aj faktickú stránku problému. Jedna vec je umelé potraty zakázať, druhá je postarať sa o ženy prežívajúce nechcené tehotenstvo. Tí, ktorí deklarujú svoju katolícku vieru sú k tomu priamo nabádaní – jedná sa totiž o sociálne učenie Cirkvi.

Pozrime sa, čo pre ochranu nenarodených chcú urobiť strany, ktoré sú za zákaz umelých potratov. Ak si pozrieme predvolebné programy jednoltivých strán zistíme, že tento zákaz má v programe SNS [2], KDH [3] Iné relevantné strany ochranu nenarodených v predvolebnom programe nemajú.

A aké je to minimum, ktoré by bolo treba urobiť?

1. Prevencia nechcených tehotenstiev – osveta

Osveta – výchova k zodpovednému rodičovstvu je jeden z hlavných pilierov riešenia otázky nechcených tehotenstiev. Hranica medzi kompetenciami štátu a rodiny vo výchove k rodičovstvu je témou na dlhú debatu. Zvlášť v súčasnosti, kedy učitelia improvizovane suplujú niektoré funkcie (nefunkčných) rodín je to však nutné spomenúť. Takáto výchova by mala byť orientovaná na to:

  1. Ako sa brániť sexuálnym predátorom a zodpovedne pristupovať k sexualite – teda vzťahová výchova.
  2. Že manželstvo ako optimálna forma spolužitia má svoje riziká ale aj nesporné výhody. O tom, na čo si dávať pozor pri výbere budúceho manžela/ manželky, by sa mala v rámci tejto výchovy viesť informovaná debta.
  3. Výchova k zdržanlivosti. Školy by mali pravdivo a nezaujate informovať o možnostiach ale aj limitoch a etike antikoncepcie s tým, že jedinou 100% spoľahlivou antikoncepciou je zdržanlivosť.
  4. Demaskovať pozadie “sexuálneho priemyslu” (pornografia, atnikoncepcia, sexuálny biznis). Učiť o tom, ako je človek týmto priemyslom manipulovaný k určitému správaniu. Zároveň by mali byť žiaci vychovávaní k tomu, ako tejto manipulácii čeliť.

V otázkách prevencie nemajú strany vypracovanú nijakú programovo ucelenú koncepciu.

KDH: Zlepšíme informovanosť matiek a otcov a osvetu verejnosti. (1.2.)

Za ľudí: Obnovíme preventívnu starostlivosť a budeme rozvíjať služby pre mladých ľudí, rodiny s deťmi, ako aj manželstvá ohrozené rozvratom. Presadíme, aby štát zriadil sieť rodinných poradní (preventívno-výchovné služby, individuálne poradenstvo, rodinné a párové poradenstvo, lepšiu prípravu mladých ľudí na rodinný život a výchovu k rodičovstvu). Poradne by mali byť dostupné v každom okrese. (#155)

Most: Považujeme za potrebné, aby sa zriadil inštitút ombudsmana zodpovedného za oblasť mládežníckej politiky, v ideálnom prípade rozšírením právomocí pripravovaného inštitútu detského ombudsmana, ktorý by poskytoval bezplatné poradenstvo mladým ľuďom vo finančných otázkach a v rovine založenia rodiny. Zároveň vytvorí databázu tlačív, ktorá bude pomáhať mladým ľuďom v ich budúcom uplatnení sa v spoločnosti. (13F)

Návrhy “Mostu” a “Za ľudí” sú dosť vágne a teoreticky by sa tam mohlo vtesnať aj poradenstvo (keď už nie výchova) v oblasti zodpovedného rodičovstva. Ale aj to len nadsadene. Okrem toho, že oba prístupy na to idú byrokraticky, je na mieste otázka – bude sa detský ombudsman zoaberať právami nenarodených detí? Podľa toho, že MOST sa v tejto veci nijak ostro nevymedzuje existuje o tom minimálne pochybnosť.

2. Riešenie nechcených tehotenstiev – poradenstvo a krízové riešnia

Toto sa týka už “hasenie” následkov. Musím povedať, že tu najväčšiu prácu robí neziskový sektor, ale štát by v tejto veci uričte mohol a mal urobiť viac.

KDH: Pomoc tehotným ženam v kríze – v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, regionálnymi a miestnymi samosprávami vytvoríme účinnú sieť praktickej pomoci tehotným matkám v krízovej situácii a ich rodinám. Pripravíme opatrenia na podporu tehotných matiek v ťažkej situácii, aby sa nemuseli rozhodnúť pre potrat.

KDH deklaruje, že o tejto veci má vedomie a pracuje na nej. Aj keď nespomínajú nijaké konkrétne opatrenia, tak minimálne spolupráca s mimovládkami by mohla byť funkčná. Koniec koncov tie fungujú už aj teraz.

OĽANO: Presadíme režim utajeného tehotenstva, počas ktorého bude mať žena nárok na nemocenské dávky a môže požiadať o utajený pôrod.

Je to nepochybne originálne riešenie. Je však nutne len pomocné. Bude utajeným pred kým? Pred rodinou ktorá by ju nútila k interupcii, pred zamestnávateľom?

SNS: Ochrana a pomoc tehotným matkám, vytvorenie celoslovenskej siete zariadení pre tehotné ženy v krízovej situácii, zavedenie dotácie na podporu tehotných matiek v núdzi.

Tento nárvh je konkrétny. Je potrebné sa však pýtať, ako sa táto strana k tejto veci stavala počas svojej účasti vo vláde.

3. Podpora náhradných rodín

SAS: Chceme pokračovať v procese transformácie a deinštitucionalizácie detských domovov, a to aj s podporou finančných prostriedkov z ESF, ako aj IROP.

Aj keď SAS nehlása zmenu potratového zákona, v tomto bode patrí ich návrh do tohoto článku. Skôr ako snahu o deinštitucionalizáciu detských domov by som to však nazval snahou o ich náhradu pestúnskymi rodinami. Toto riešenie sa javí byť funkčné. SaS by mohla v rámci svojho deklarovaného liberalizmu propagovať aj zjednodušenie adopcií, to však nerobí.

KDH: Podporíme adopciu a pestúnstvo, aby každé dieťa malo rodinu. Najlepším záujem dieťaťa je žiť v rodine. Rodičia osvojených detí a pestúni musia mať rovnakú sociálnu ochranu a rovnakú podporu. Adoptívnym rodičom navrhneme na základnú výbavu pre narodené dieťa vyplatiť rovnaký príspevok ako biologickým rodičom (1.1.)

ZA ĽUDÍ: Pripravíme audit adopčného procesu na Slovensku s cieľom zefektívniť proces osvojenia. Chceme deťom pomôcť nájsť nový domov a milujúcu rodinu včas a bez byrokratických prieťahov. (#157)

Zaujímavý návrh. Navrhnúť audit je jedna vec. Implementácia jeho výslekdov však úplne iná.

Detský domov nie je domov, preto budeme aktívne podporovať umiestnenie detí do rodinného prostredia, či už sú to náhradné rodiny alebo pestúnska starostlivosť. Chceme zabezpečiť, aby všetky deti prežili detstvo v rodinách schopných poskytnúť im bezpečie a lásku a všetky opustené deti našli útočisko v rodinách ochotných a schopných postarať sa o ne. (#158)

V tomto bode by teda mohli tieto strany nájsť spoločnú reč, pretože im v podstate ide o to isté – smerovanie od ústavnej k rodinnej výchove detí. Sú to však veci, ktoré nie sú vôbec nové a v danej problematike patria už medzi klišé.

Súčasťou tohoto problému, ktorý však žiadna strana nerieši je aj sociálna destigmatizácia nechcených detí. Tá by bola výrazne eliminovaná prechodom od ústavnej k pestúnskej starosltivosti.

4. Nutnosť informovať o alternatívach a eliminácia potratovej lobby

Všetky medicínske výkony majú aj svoju ekonomickú stránku. Umelé potraty v tomto nie sú výnimkou. Bez ohľadu na to, ako veľký je rozsah “potratovej lobby” na Slovensku, nemožno túto otázku obísť.

KDH: Podporujeme pokrok v medicínskych vedách, zdôrazňujeme však, že sloboda vedy sa končí tam, kde sa dotýka hranice neporušiteľnej dôs-tojnosti človeka, lebo je jej podriadená. KDH bude presadzovať, aby cieľom medicínskych technológií bola dôsledná ochrana zdravia a ži-vota od počatia po prirodzenú smrť

Výhrada vo svedomí patrí u KDH k stálej téme. Do tejto podkategórie som ju zaradil len preto, že sa k danej téme nič relevantnejšie nenašlo. Ochrana zdravotníkov pred nutnosťou vykonávať potraty alebo predávať abortívnu antikoncepciu je pri tom otázka veľmi dôležitá z hľadiska rešpektu k slobode.

O tom, že rodičia by mali byť o altenrtívach k potratu povinne informovaní sa veľa hovorilo v posledných rokoch. Je preto prekvapujúce, že nijaká strana toto do svojho programu nezaradila.

5. Odstránenie ekonomického tlaku

Tlak na riešnie ťaživej ekonomickej situácie rodiny umelým potratom ďalšieho dieťaťa je fakt, ktorý nie je možné opomenúť. Táto otázka je však už samostatná téma. O tom ako majú strany v pláne pomôcť už existujúcim rodinám je v programe každej strany aspoň jedna kapitola.

Záver

Aký záver vyplýva z vyššie uvedeného? S výnimkou KDH nemajú politické strany nijak hlbšie prepracovaný program na ochranu nenarodených pokiaľ ide o záchranné opatrenia. Za ľudí, SaS majú okrem toho niekoľko návrhov na zlepšenie náhradnej starostlivosti. V tomto bode je teda najväčšia šanca, že strany nájdu spoločnú reč. V otázkach prevencie, ktorá sa dá považovať za rovnako dôležitúje však len malá nádej, že k spoločnému konsenzu dôjde. Neexistuje nijaká prezentovaná výchova k rodičovstvu, ktorá by sa touto otázkou seriózne zaoberala a ktorú by zároveň nejaká politická strana zahrnula do svojho programu. Strana ĽSNS aj napriek tomu, že s ochranou nenarodených vystupovala, nemá v programe nijaké konkrétne opatrenia.

ZDROJE:

PREDVOLEBNÝ PROGRAM ĽS NAŠE SLOVENSKO 2020

Click to access volebny_program_2016.pdf

https://most-hid.sk/sk/volebny-program-2020

https://www.sas.sk/detail/5776/63-socialne-veci/obsah

https://za-ludi.sk/program/socialna-politika/

Click to access programRESTART-final-web.pdf

Naumblog

Dnes je to presne tridsať rokov, čo v niekdajšej ČSSR začala revolúcia, ktorá výrazne zmenila osud našich národov. Od tejto doby sa okrem zmien, ktoré všetci vnímame udiali a dejú zmeny o ktorých sa hovorí menej. Okrem zmien, či už zmienených mainstreamom, alebo nie však existujú veci, ktoré sa nemenia, prípadne menia len minimálne. Práve o týchto skutočnostiach, ale nie len o nich je tento web. Vitajte na stránkách venovaných všetkým, ktorí premýšľajú nad vlastnými myšlienkami, čo im zišli na um.

Naum

Naum je meno hebrejského pôvodu (נַחוּם Naḥūm) ktorým bol nazvaný starozákonný prorok venujúci svoju knihu pádu Asýrskej ríše. O niekoľko storočí neskôr vstúpil do našej histórie úplne iný nositeľ tohoto mena ako súčasník a spolupracovník Cyrilometodskej misie. V oboch prípadoch išlo o významné postavy, ktoré majú čo povedať aj dnes. Preto názov blogu neostáva len prostou slovnou hračkou.